Žiaci siedmeho ročníka po zimných prázdninách nezasadli do lavíc ako ich mladší či starší kamaráti. Čakal ich týždeň plný zábavy, pohody, nových priateľstiev, snehu, lyžovania a najmä pokoja od školských povinností. Áno, aj tento rok si siedmaci z istého uhla pohľadu predĺžili zimné prázdniny. V pondelok 8.1. pred siedmou hodinou rannou sa zoskupila 28-členná partia, aby sa vydala odkrývať čaro lyžiarskeho výcviku. Po zozbieraní všetkých tlačív, sme nasadli do autobusu, v ktorom mal pán šofér v GPS-navigácii zobrazený jasný cieľ - Malinô Brdo.
Približne trojhodinovú cestu na čarokrásny Liptov si žiaci skracovali spievaním piesní a púšťaním hudby, pričom sme mohli počuť naozaj rôznorodý repertoár. Rozsah predstavoval hity od Kollárovcov, cez Modus až po “Ona ľúbi pomaranče”. V Ružomberku sme sa kabínkovou lanovkou vyviezli na vrcholovú stanicu a potom už po vlastných nohách museli dokráčať k Májekovej chate nachádzajúcej sa rovno pod zasneženými svahmi z jednej strany a hustým ihličnatým lesom z druhej strany. Horská chata predstavovala dokonalé útočisko pred zimou. Strava v nej bola pestrá cez parané buchty, boloňské špagety, rezeň…, ale deti často frflali a najviac by ich na tanieri potešilo “big menu” z McDonaldu.
Hneď po príchode sa žiaci ubytovali a naobedovali. Dostali priestor na vytrávenie a hurá na svah. Mrazivé a slnečné počasie bolo predzvesťou idylickej lyžovačky. To nám vydržalo až do piatku, keď snežilo. Snehu bolo síce pomenej, avšak trate boli kvalitne pripravené a držali do neskorých poobedných hodín po celý týždeň. Deti boli rozdelené do dvoch skupín v závislosti od ich zručností. Prvú skupinu predstavovali aktívni lyžiari a tú druhú žiaci, ktorí ešte nestáli na lyžiach, alebo tí, ktorí s nimi majú len malé skúsenosti. Tým pádom mohli inštruktori hneď pracovať na ich lyžiarskych zručnostiach a cibrení správnej techniky. Pohybové ale aj mentálne predpoklady u detí boli veľmi rozmanité a každý robil progres svojím tempom, čo predstavovalo výzvu aj pre samotných inštruktorov. Päť dní na lyžiach žiaci drilovali početné lyžiarske prvky, absolvovali lyžiarsky pretek, mnohí si vyskúšali jazdu po nerovnostiach alebo s akrobatickými kúskami, to všetko prinieslo svoje ovocie. Všetci sa tak v piatok mohli s pokojom po poslednej jazde nazvať lyžiarmi.
Čas po lyžovačke sme trávili spolu na chate, či už osobným voľnom alebo rôznymi zábavnými akciami, akými boli vedomostný kvíz, súťaže v tímoch, vtipné hry z Partičky, prípadne program detí pre pedagógov… a všetko bolo zavŕšené posledný večer hromadnou guľovačku iba za svetla hviezd a ratrakov upravujúcich svahy.
A takýto bol náš prvý týždeň po zimných prázdninách, chcem sa vrátiť späť na hory. 🙁
Marko Baran