• Novinky

            • Nie je tábor ako tábor

            • Do fotogalérie bol pridaný nový album Nie je tábor ako tábor.

              Ten náš môžeme nazvať ako jedna veľká párty, ktorá začala v pondelok 4.7.2022 a skončila v piatok 8.7.2022. Hneď v prvý deň sme mali malý výlet s veľkým zážitkom. Autobusom sme sa dopravili do Galanty a navštívili okresnú hasičskú stanicu. Páni hasiči nám ochotne ukázali rozsiahlu hasičskú techniku, osobné autá, veľké hasičské aj záchranný čln. Porozprávali nám veľa zaujímavého o ich ťažkej práci. Názorne nám ukázali aj nástup na poplach od spustenia sa po hrubej hasičskej tyči až po nástup na samotnú záchrannú akciu. Na záver sme sa na ich výcvikovej ploche posilnili desiatou. Do odchodu autobusu ostávala ešte vyše hodina. Schovali sme sa pred slnkom do miestneho parku, kde sme sa vyšantili na preliezkach. Margarétka nám predviedla viaceré gymnastické zostavy na tyči a my sme ju obdivovali doslova s otvorenými ústami. Niekoľko odvážlivcov ju chcelo napodobniť, ale márne. Po návrate do školy sme sa poobede v našej krásnej školskej záhrade zahrali rôzne bosonohé pohybové aktivity. V stredu nás čakal celodenný výlet autobusom na Čiernu vodu – Ekopark Relax. Výlet bol spojený s ovocným piknikom, opekaním špekáčkov a maršmelounov. Na vlečke sme si prehliadli miestnu faunu. Pán, ktorý tento výnimočný miestny objekt kúpil, nám osobne porozprával, ako celú jeho myšlienku uskutočnil z našetrených peňazí a s pomocou iba jediného kamaráta. Sľúbil nám, že na budúci rok bude spojený celý okruh vodou a povozí nás na loďkách. Bol to nádherný zážitok, naviac umocnený ďalšími atrakciami: prechádzkou v okolí, pozorovaním korytnačky, kúpou kofoly, nanuku, šantením na preliezkach, športovými aktivitami a najmä našou spoločnou dobrou náladou. Na štvrtok sme sa veľmi tešili. Ráno sme vyrazili smer Veľký park Sereď, kde nás čakala partia psov so svojimi majiteľmi, psovodmi z OZ Spokojný pes. Pripravili si pre nás ukážku výcviku psov – poslušnosť, rôzne triky a dokonca útok psa na nepriateľa. Bol to neskutočný zážitok pre nás všetkých! Najodvážnejšia bola Margarétka, ktorá si obliekla ochranný oblek a s kamennou tvárou sa vystavila psovi s vycerenými zubami. Pani vychovávateľka od strachu zatvárala oči vraviac: „Tak na toto nemám nervy!“ Rozlúčili sme sa veľkým nadšeným potleskom a pohladením psíkov. Cestou späť sme sa osviežili zmrzlinou. V triede sme pred obedom ešte stihli namaľovať našich nových psích kamarátov, pomenovať ich a poslať ako poďakovanie ich majiteľom. Po obede nás navštívilo bábkové divadlo Dúha. Rozprávka „Myšky sa hrajú“ deti motivovala humornou cestou k zodpovednosti. Na záver dňa nás čakalo ešte niečo výnimočné - maľovanie na drevo akrylovými farbami. Pri ukľudňujúcej hudbe sme sa ponorili do sveta svoje fantázie a každý namaľoval, čo mu je blízke, čo sa mu páči. Práce sme si zobrali do našej kaplnky a tam sme sa spoločne pomodlili. Tieto výnimočné výtvory nám ostali ako táborová pamiatka. V piatok nás čakala asi najväčšia výzva tábora - maľovanie na obrovské plátno, pričom sme pracovali vo viacerých tímoch. Pod našimi rukami sa vyčaroval príbeh všetkých našich zážitkov z tábora. V septembri si toto nádherné dielo vyvesíme na plot v školskej záhradke a pripomenieme si krásne spoločné chvíľky. Najviac sme sa tešili na rozlúčkovú disko – garden párty. Profesionálny disdžokej nám spríjemnil posledné popoludnie skvelou hudbou a tanečnými hrami, pri ktorých sme medzi sebou súťažili. Všetci táborníci získali za svoj mimoriadny prínos počas celého týždňa „medailu“ v podobe spomienkovej magnetky. Medzi tancovaním sme sa aj príjemne a chutne občerstvili. A prišla nás pozrieť Mimí. Zatancovali sme jej a aj zaspievali hymnu, ktorú pre nás a tento tábor ona sama zložila. Sprevádzala nás celý týždeň. Bola veľmi chytľavá textom aj melódiou a tak, kde sa dalo, tam sme si ju spievali. Chcela by som touto cestou poďakovať deťom, pretože boli všetci úžasní „parťáci“. Laure, ktorá na poslednú chvíľu úžasne zastúpila Mirku a bravúrne všetko zvládla a Mirke, ktorá nám v podstate spod perín organizačne so všetkým pomáhala. Bez nás všetkých by táto párty nikdy nebola. Nestačilo by mi niekoľko papierov, aby som popísala všetko, čo sme prežili, koľko sme sa nasmiali... Verím, že to ostalo deťom v spomienkach navždy. Pavlína Radimáková, vychovávateľka

              8

            • TOW MEOT  v Seredi

            • Je mnoho ciest ako budovať a prehlbovať našu vieru v Pána. Ako prvé možnosti Vám iste napadnú modlitby či návšteva chrámu. Jestvujú aj prostriedky, ktoré sa možno na prvý pohľad javia ako nestotožniteľné s Bohom. Napríklad taký rap. Väčšina z nás má v hlave zakorenené, že s týmto hudobným žánrom sú späté vulgarizmy, vzývanie povrchných hodnôt, prezentovanie obscésností… V značnej miere to tak skutočne je. Ale jedna skupina na Slovensku dokázala spojiť zdanlivo nespojiteľné, adorovanie Boha formou rapových piesní. Ide o mladých chalanov vystupujúcich pod názvom Tow Meot. Názov je odvodený z hebrejčiny a znamená “dobrý veľmi”. Hudobná skupina sa predstavila aj za múrmi našej školy dňa 28.6., kedy sa už pomaly, ale isto blížil záver školského roka. Žiaci druhého stupňa mali možnosť si vypočuť skladby tohto zoskupenia, ktoré sa usídlilo v malej telocvični. Keď mali chalani pripravenú aparatúru, presunuli sme sa so žiakmi ku skupine. Hudobníci sa hneď v úvode predstavenia snažili pracovať aj s publikom, to bolo spočiatku hanblivé, no na konci koncertu už väčšina detí stála a mávala rukami do rytmu, mnohí aj spievali refrény s kapelou. Išlo o predstavenie výchovného charakteru, kedy okrem speváckych čísel jednotliví hudobníci predstavovali a rozprávali svoje životné príbehy alebo príbeh spätý s vznikom danej piesne. Keď človek počúval udalosti  z ich minulosti, až potom si uvedomí, za čo všetko, na prvý pohľad až triviálne, môže dennodenne vďačiť Bou. O frázovitej vete, že vek je len číslo, si môžete myslieť čokoľvek, každopádne títo chalani ju potvrdzujú, lebo majú len niečo po dvadsiatke, ale prežili si veci, ktoré iných nestretnú za celý život.

               

              Na tento koncert môžeme nazerať dvojako. Z hľadiska hudobného zážitku išlo o kvalitnú hudbu s textami majúcimi hĺbku, ktoré vytvorila partia mladých ľudí. Druhý rozmer priniesol svedectvá, kedy Boh pomohol priviesť zblúdilé ovečky na správnu cestu. Problémoví chalani holdujúci alkoholu či iným drogám utekali pred zákonom, nakoniec šíria osvetu a svoje príbehy rozprávajú ostatným ľuďom, aby aj oni raz nespadli do hriešneho života.

               

              Mgr. Marko Baran

              1