Po vyše dvoch rokoch bez akýchkoľvek výletov a iných hromadných podujatí sa v našej škole začalo spomínať slovné spojenie - lyžiarsky výcvik. Žiakom siedmeho a ôsmeho ročníka bolo v jeseni povedané, že sa pre nich plánuje zorganizovať lyžiarsky výcvik. Všetkým deťom začali v očiach žiariť iskričky šťastia. Pandemická situácia však stále nebola jednoznačná a do poslednej chvíle sme nevedeli, či na Malinô Brdo pôjdeme alebo nie. Nastal deň “D”, nedeľa 20.2. 2022. všetky antigénové testy boli negatívne. Pani riaditeľke a aj učiteľskému zboru spadol kameň zo srdca. Celkovo tridsaťšesť žiakov sa mohlo nalodiť na palubu luxusného autobusu, ktorý nás doviedol až na malebný Liptov. Počas cesty žiaci rozpútali karaoke show, kde zazneli hity od ABBY, Elánu, Karola Duchoňa až po modernejších interpretov.
V Ružomberku sme sa kabínkovou lanovkou vyviezli na vrcholovú stanicu a následne so všetkými vecami sme museli prekonať posledných tristo metrov k Májekovej chate nachádzajúcej sa rovno pod zasneženými svahmi a vedľa hustých ihličnatých lesov. Zariadenie chaty bolo skromnejšie, než by možno žiaci očakávali. Každopádne, ubytovacie zariadenie dokázalo pokryť všetky naše potreby. Teplou stravou nás obsluhovali milé čašníčky trikrát do dňa. Jedlo bolo pestré a tradičné, deti však často špekulovali. No, po náročnom dni na lyžiach im vytrávilo a niektorým sa ich porcie aj málili. Tety čašníčky sa starali aj o bufet, ktorý bol vďaka našim žiakom neustále poloprázdny. Potokom tiekli najmä džúsiky nemenovanej značky. ;D
Prvý deň na lyžiach sme žiakov rozdeľovali do troch mužstiev podľa toho, akí shopní lyžiari sú. Nelyžiari automaticky tvorili tretí tím. Do druhého a prvého sme ich priradili na základe ukážkovej jazdy, ktorou sa predviedli. Po rozdelení žiakov si inštruktori zobrali svoje skupiny a celých päť dní venovali náročnému procesu výučby tohto krásneho športu. Schopnosti ale aj povahy žiakov boli také pestré, že v priebehu výcviku sa zopár žiakov presúvalo z jedného tímu do druhého. Niekedy to bolo náročné, inokedy sme sa smiali, neskôr zas prišli pády, nikto sa však vážnejšie nezranil a v posledný deň, keď žiaci absolvovali pretek, mohli si povedať vetu: „Som lyžiar.” Deti sa učili zjazd po spádnici, brzdenie do protisvahu, obojstranným prívratom, prívratný oblúk z hornej lyže… a mnoho ďalších technicky náročných prvkov. Počasie bolo rozmanité, zažili sme dážď, našťastie len prvý deň, následne pomohli modlitby našej pani učiteľky Kojšovej. Tie priniesli na Malinô Brdo prívetivé počasie s azúrovo modrou oblohou, teplými lúčmi, že sme mali vo štvrtok pocit, akoby sme sa nachádzali niekde v talianskych Dolomitoch.
Šesť dní utieklo neuveriteľne rýchlo, ale tak to býva, keď sa nachádzate na mieste a v spoločnosti, v ktorej sa cítite príjemne. Behom niekoľkých dní sme sa my, učitelia, stihli zblížiť so žiakmi počas večerných kultúrnych programov, pri práci na svahu alebo aj pri obyčajných rozhovoroch sme sa vzájomne spoznávali a odkrývali informácie predtým zakryté. Zvýšená spolupatričnosť a empatia bola badateľná aj medzi žiakmi navzájom. Pre nich kolegyne vymýšľali aktivity v náhodných skupinách, takže vždy pracovali a komunikovali s niekým iným. Pevne verím, že si žiaci z tejto akcie odniesli len tie najkrajšie spomienky, na ktoré budú spomínať ešte veľmi dlho. Na záver by som chcel veľmi pekne poďakovať pani učiteľke Kojšovej, pani učiteľke Javorovej, inštruktorom - Viktórii a Gabrielovi, zdravotníčke Zite a aj ďalším osobám podieľajúcich sa na organizácii a fungovaní lyžiarskeho výcviku. Bez nich by tento kurz nebolo možné zrealizovať.
Mgr. Marko Baran
