Apríl je už mnoho rokov označovaný ako mesiac lesov. Preto žiaci celého 1. stupňa našej CZŠ venovali v posledných týždňoch pozornosť predovšetkým ich dôležitosti a ochrane. V okolí nášho mesta nedisponujeme rozsiahlymi lesnými plochami. O to viac bolo pre nás významné sa tejto téme venovať a uvedomovať si ich vzácnosť.
Deti sa veľa naučili prostredníctvom pestrých aktivít, či už počas doobedňajšieho vyučovania a následne v ŠKD. Samé si uvedomili mnoho dôležitých skutočností. Zopakovali si vedomosti, ktoré už získali od svojich rodičov alebo vďaka pani učiteľkám, či z múdrych učebníc.
Čo sa nám spoločne podarilo?
Deti rozvíjali kreativitu prostredníctvom pocitovej maľby – podfarbenej počúvaním klasickej hudby s jarnými motívmi, debatovali o ochrane lesov, pozorovali dianie v prírode, hrali sa lesné hry, vďaka čítaniu s porozumením sa dozvedeli, ako veverička Esterka zachránila les. Prostredníctvom tvorivej dramatizácie si skúšali správanie sa a život zvierat v lese, vytvorili vlastné príbehy. Určovali a triedili, čo do lesa patrí a čo nie, vyrábali erby, plagáty pre návštevníkov lesa, tvorili koláže z rôznych materiálov, skladali lesné puzzle...
Žiaci vytvorili krásne spoločné projekty, prejavili svoj záujem o tému ochrany lesov a prírody vôbec a skutočne svojou aktívnou činnosťou ukázali, že im nie je ľahostajná. Naopak, pristupovali k nej s vážnosťou a najmä s radosťou.
Príbeh:
Rozprávkový les
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden krásny zelený hustý rozprávkový les. V tomto lese žilo veľmi veľa zvieratiek. Celým lesom sa ozýval nádherný vtáčí spev. Tento spev privolal všetky lesné zvieratká. Ako prvý prišiel medveď, za ním líštička Kmotrička, zajačik Ušiačik, ježko Bežko, srnka Trnka, jeleň Zeleň, veselá ryšavá veverička, bračekovia mravčekovia, roháč a kóóóóópec ďalších zvieratiek. Spev bol taký krásny , že všetky zvieratká začali od radosti tancovať. Líštička Kmotrička sa roztancovala až tak, že sa jej zatočila hlava a zgúľala sa do studeného jazierka. Začala kričať o pomoc: „Pomóc, pomóc, zachráňte ma!“ Keďže boli všetky zvieratká kamaráti, pomohli jej dostať sa z jazierka von. Pri tejto namáhavej práci sa však zranila srnka Trnka. Poranila si tak veľmi svoju nôžku, že sa nevládala postaviť. Zvieratká sa pokúsili pomôcť jej, no nešlo to, a preto sa rozhodli ísť za pánom horárom, ktorý býval neďaleko v lesíku v drevenej chalúpke. Poprosili ho o pomoc ich rečou a pán horár sa vybral spolu so zvieratkami za srnkou Trnkou. Keď ju zbadal, ani chvíľku nezaváhal a ošetril jej zranenú nôžku. Zobral si ju domov, kde sa o ňu staral, až kým sa jej nôžka nezahojila. Hneď, ako sa srnka Trnka postavila na svoju už zahojenú nôžku, išiel sa s ňou rozlúčiť pán horár do lesa. Všetky lesné zvieratká sa tak veľmi tešili, že si spolu opäť zatancovali a zamaškrtili na lesných dobrotách.
Autori príbehu: ŠKD IV. Oddelenie
Vychovávateľky ŠKD