• Novinky

            • Naši plavci

            • Žiaci 3.ročníka počas uplynulých týždňov zanechali školské lavice prázdne a priestory triedy vymenili za osviežujúci bazén na  plavárni ZŠ J. Fándlyho. Obe triedy  sa zúčastnili plaveckého výcviku. Na začiatku výcviku boli medzi žiakmi neplavci i plavci rôznej úrovne. Každý sa však snažil a robil pokroky zo dňa na deň. Najdôležitejšia bola radosť detí z pohybu a zo šantenia vo vode. Boli sme na našich žiakov pyšné. Boli disciplinovaní, snaživí a každý urobil veľa práce. V závere plaveckého výcviku žiaci predviedli svoje získané plavecké schopnosti v pretekoch. Každý si odniesol spomienkové „mokré vysvedčenie“ a tí najlepší aj medailu.  Už sa všetci tešia, ako svoje  nadobudnuté  plavecké zručnosti využijú počas letných prázdnin.

              Z. Kubányiová

            •   Atletické divadlo v Seredi

            •                                    

               

              V stredu, 24.5. 2023 sa naše osemčlenné družstvo v zložení: Šimon Kurbel, Maximilián Kmec, Simay Bošková, Diana Knažíková zo 4.A; Peter Kohút z 2.A; Damián Jakubík, Bronislava Sojková a Nela Slížová z 2.B zúčastnili Atletického mítingu mesta Sereď. Celé podujatie sa konalo na Základnej škole J. Fándlyho v Seredi. Súťažilo sa v šiestich atletických disciplínach: štafetový beh, beh cez prekážky, vytrvalostný beh, štafetový skok z miesta, hod raketkou, hod medicinbalom vzad ponad hlavou a to všetko formou hier. Organizačne skvelo pripraveného podujatia sa zúčastnilo ďalších sedem tímov. Dali sme zo seba maximum a umiestnili sa na krásnom šiestom mieste. Pani učiteľka nás všetkých pochválila za skvelý prístup, kolektívnu súdržnosť a bojovnosť. Riadime sa totiž heslom, že nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa! Gratulujeme víťazom a ďakujeme za úžasné športové chvíle. Sme odhodlaní pilne trénovať a tešíme sa na budúci rok, keď budeme súťažiť o čo najlepšie umiestnenie v “Kráľovnej športu” - atletike!

               

              Pavlína Radimáková

            • Moderné vyučovanie

            • Jedným z cieľov nášho školského vzdelávacieho programu je pripraviť žiakov na reálny život. Ale ako to urobiť čo najlepšie? Spojili sme myšlienky a nápady a vytvorili projektové vyučovanie s použitím inovatívnych metód vyučovania. Klasickú pondelkovú výučbu v triede sme vymenili za pobyt v prírode bez limitujúceho zvončeka. Príprava bola náročná, pretože cieľom bolo zopakovať a zafixovať vedomosti získané v škole, použiť ich v reálnom živote a naučiť sa čo najviac nových poznatkov. Za „obeť“ padla trieda siedmakov, ktorí boli prekvapení, keď začali chápať, že prechádzka do Autocampingu v Seredi nebude len taká obyčajná. Rozpačité tváre pri organizačných pokynoch hovorili za všetko. Žiaci pracovali v skupinách, každá na inom probléme. Riešili úlohy z matematiky, biológie a aplikovanej informatiky. Plánovali trasu, programovali krokomer, dokumentovali ekosystémy, hľadali odpovede na otázky v pracovnom liste, ktorý sme im pripravili a najmä, získavali nové poznatky úplne prirodzenou cestou a vlastnými silami. Vyskúšali si aké je to riadiť svoj tím, komunikovať a hlavne spolupracovať. S prekvapením zistili, že lúka nemá odhadovaných 30 m2 ale 5000 m2, že počet krokov do campingu je 5000 a nie 1500, že v parku máme 300- ročný strom, že Starý most cez rameno Váhu má konštrukciu z čias 2. svetovej vojny a nachádzajú sa na ňom materiály, o ktorých sa učia na technike.

              Spoločnosť dnes potrebuje ľudí, ktorí sa rýchlo vedia zorientovať v akejkoľvek oblasti, majú digitálne zručnosti, správny úsudok, vedia komunikovať, spolupracovať a sú ochotní pomôcť inému. Takýchto ľudí vychovávame!

              Na ceste za poznaním žiakov sprevádzali A. Forgáčová a P. Hošták.

          • Deň mlieka v našej CZŠ
            • Deň mlieka v našej CZŠ

            • Medzinárodný deň mlieka sa oslavuje od roku 1957 pod záštitou Medzinárodnej mliekarskej federácie. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek plnohodnotnej ľudskej výživy. Hoci Dňu mlieka oficiálne patrí 16. máj, my  sme si ho v našej škole  pripomenuli 19.5. Ako inak by sme ho mohli osláviť, než  pochúťkami z mlieka? Spolu s našimi pani učiteľkami sme si pre spolužiakov pripravili lahodné nátierky, ktorých základ tvoril mliečny výrobok.  Tešíme sa, že aj takýmto spôsobom sme si  spoločnými silami mohli pripraviť zdravšiu desiatu.

              P. Hošták

            •  Mamy, ďakujeme, že ste!

            •  Mamy, ďakujeme, že ste!

               

              Mama, slovo, ktoré naše ústa vyslovia ako úplne prvé. Mama, slovo označujúce najdôležitejšiu osobu v našich životoch. Mamu vnímame ako symbol lásky, obety, nehy, pokory, pomoci… jednoducho je pre nás všetkým. Bez nej by sme tu dnes neboli. Vďačíme jej za mnohé, priviedla nás na svet, starala sa o naše potreby, vychovávala nás, vštepovala nám tie správne hodnoty. Bola s nami pri prvých radostiach a zároveň nás utešovala po prvých pádoch. Mamy, ste pre nás nepostrádateľné, a preto je na Slovensku každoročne druhá májová nedeľa venovaná iba vám. Tento výnimočný deň sme si pripomenuli aj na našej škole tak, že 15.5. 2023 pani učiteľky spolu s deťmi pripravili pre mamy slávnostnú akadémiu plnú tanečných a hudobných vystúpení. Poďme si pripomenúť, ako celé podujatie prebehlo.

               

              Celým programom nás sprevádzalo moderátorské duo v podaní Tamary Gablíkovej a Christiana Bošku. V úvode dvojica všetkých prítomných privítala a z ich úst zazneli aj dôvody, prečo by sme na Deň matiek nemali zabúdať. Následne pripravili pôdu pre prvé vystúpenie. Maratón hudobných a tanečných čísel zahájili žiaci 1. A prezentujúci  sa spoločnou básňou a tancom, aby tak všetkým ukázali, čo všetko sa už v škole naučili. Nasledovala 2. A, ktorá nám pomocou piesne vysvetlila, prečo kravy nenosia kravaty. 2. B to roztočila na pódiu chytľavými tanečnými kreáciami. 3. A sa prezentovala potenciálnymi recitátorskými nádejami a na záver nám ukázali prevedenie slovenskej ľudovej piesne - Na Kráľovej holi. 4. A priniesla do kultúrenho domu muzikálovú adaptáciu Červenej čiapočky. 3. B sa vybrala na plavbu loďou, pričom navštívili päť krajín, v ktorých nám tancom priblížili tamojšiu kultúru a zvyky. Následne 4. A a 5. A priviedli divákov do stavu absolútnej pohody vďaka zmyselnému tancu na pieseň od interpretky Lana del Rey. Pri nasledujúcich dvoch číslach zaiste vyšla pamätníkom z očí von nejedna slza, lebo žiaci to najprv odpálili piesňou Úsmev od skupiny Modus a hneď na to predviedli synchronizované kreácie pri pesničke Poupatá od Michala Davida. Mnohí si iste spomenuli na tradičné spartakiády z čias minulých. Žiaci 6. B nám priblížili, ako to vyzerá v džungli a následne nám umožnili nostalgicky zaspomínať na hit skupiny ABBA - Mamma mia, ktorý podali v slovenčine. Záver patril speváckemu číslu, kde sa realizovali žiaci rôznych tried od 1. až po 9. ročník spolu s pani učiteľkou Miklošovičovou. Názov piesne znel Spojiť sily a symbolicky tak odkazoval na spojenie rôznorodého spektra ľudí, ktorí nám ju interpretovali ako jeden celok.

               

              Spojiť sily, tak znela posledná pieseň vystúpenia. A nám sa tie sily naozaj podarilo spojiť. Celej slávnostnej akadémii predchádzala náročná príprava, tréningy, sebazaprenie… A to všetko pre spoločnú ideu - Vyčariť mamičkám úsmev na tvárach.  Vďaka tejto myšlienke; vďaka neúnavným pani učiteľkám; vďaka ochotným žiakom; vďaka všetkým, ktorí sa nejakým spôsobom podieľali na príprave alebo samotnej akadémii, sa nám podarilo vytvoriť neuveriteľne súdržné spoločenstvo.

               

              Marko Baran

            • 2. miesto v krajskom kole Školského pohára SFZ!

            •  

              V utorok, 16.5.2023 sa náš tím mladších žiakov zúčastnil krajského kola v malom futbale o Školský pohár SFZ.  Našu česť a farby školy hájili Boška Máximo, Dubovecký Adrián, Kohút Timotej, Krčmárik Alex, Matušica Samuel, Matuška Maximilián, Mikulec Timotej a Sojka Matej. Naša zostava nebola početná, ale o to viac bojovnejšia. Predpokladali sme, že už v tak pokročilej časti turnaja nás nebudú čakať žiadne ľahšie zápasy a v každom  budeme musieť dať do hry úplné maximum, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Všetky zúčastnené tímy boli rozdelené do dvoch skupín.. V „A“ skupine sa o boj do semifinále stretli školy Hlohovec, Zlaté Klasy a Sereď. V „B“ skupine Piešťany, Senica, Skalica. My sme po remíze 3:3 s hráčmi  Hlohovca a po víťazstve nad Zlatými Klasmi 6:4 postúpili z druhého miesta.  V semifinále po dvadsiatich minútach krásneho futbalu  bol stav nerozhodný 2:2, a tak prišla na rad penaltová lotéria. Naši chalani sa štyrikrát z bieleho bodu nepomýlili a brankár Samko nás perfektnou robinsonádou, pri ktorej vyrazil loptu mimo bránu, posunul do bojov o prvé miesto. Po krátkej porade v tíme, keď sme si určili naše pozície a hernú taktiku, boli sme odhodlaní zvíťaziť proti chlapcom z Hlohovca, s ktorými sme odohrali prvé stretnutie.  Bol to futbal „hore a dole“, bojovali sme o každú loptu, napadali hráčov, Samko sa blysol super zákrokmi. S posledným hvizdom bol opäť výsledok nerozhodný, tentokrát 4:4. Veľmi sme si priali dotiahnuť tento zápas do víťazného konca, ale súper bol nad naše sily a my sme prehrali „o prsia“ na penalty 2:4.  Nemohli sme sa v prvej chvíli z druhého miesta ani radovať, pretože sme boli sklamaní. Prišlo aj na slzy, za ktoré sa chlapci vôbec nemusia hanbiť. Až cestou späť, keď z nás opadli emócie, sme si uvedomili, čo sa nám podarilo a aký obrovský úspech sme dosiahli. Víťazom gratulujeme! Budeme im držať palce, pretože ich hra nás bude výborne reprezentovať na turnaji celého Slovenska.

              Dnes nie je dôležité bilancovať, kto koľko dal gólov, kto hral celý zápas alebo iba niekoľko minút. Dne sme bojovali telom aj dušou za našu školu a za čo najlepší výsledok. Dnes sme zmerali sily s tými najlepšími a osem hráčov ukázalo, že majú radi futbal, že sú bojovníci ako sa patrí a vedia prijať aj porážku, ktorá ich posúva ďalej. Tešíme sa na ďalšie spoločné športové podujatia.

              Pavlína Radimáková a Mgr. Marko Baran

            • Turnaj o Pohár dekana Serede je tu opäť!

            •  

              Dňa 12.5. 2023 sme nezanevreli na športovú udalosť obrovských rozmerov pravidelne sa konajúcu na našej škole. Turnaj v stolnom tenise, ktorého myšlienku pred mnohými rokmi priviedol na svet bývalý pán školník, Vladimír Kristiek, v spolupráci s vtedajším pánom dekanom, sme si pripomenuli už pätnástykrát. Hoci si pán Kristek už užíva zaslúžený dôchodok, stále sleduje dianie na škole a nezanevrel ani na svoje dieťa v podobe stolnotenisového turnaja, keď sa ho aj tento rok zúčastnil ako čestný hosť. Deťom poskytoval cenné športové rady a nás ostatných obohacoval zaujímavými príbehmi z minulosti. Čas na športové podujatie si urobil aj seredský dekan, vysokodôstojný pán Mgr. Ing. Ján Hallon, ktorý svoju vždy pozitívnu náladu prenášal na všetkých okolo.

               

              Turnaj začal niečo po ôsmej hodine rannej, keď ho prišla slávnostne otvoriť riaditeľka školy, pani Ing. Monika Kroláková v spoločnosti pána dekana. Obaja všetkým zúčastneným venovali niekoľko pekných a motivačných slov. A mohlo sa začať hrať! Do turnaja sa prihlásilo 36 žiakov z celého druhého stupňa a tí boli následne rozdelení na dve skupiny po 16 a 20 žiakov. V prvej skupine pavúka sa predstavili žiaci 5. a 6. ročníka. V druhej skupine sa prezentovali žiaci 7.,8. a 9. ročníka. V prvom kole hrajúcom sa na jeden víťazný set do 11 bodov bola eliminovaná polovica hráčov. Tí však nemuseli zúfať, lebo automaticky boli preradení do súťaže o Cenu útechy. Veľkým prekvapením bolo vypadnutie Andreja Mánika, víťaza minuloročného turnaja. Druhé kolo hlavnej súťaže sa už hralo na dva víťazné sety do 11 bodov. Zápasy boli čoraz vyrovnanejšie a napätie počas nich sa dalo krájať. Nikto sa neprezentoval dominantnými výkonmi, tým pádom každý mal šancu uspieť. 3. kolo predstavovalo štvrťfinále, ktoré bolo hrané na tri víťazné sety do 11. V tomto kole sa objavila aj divoká karta, išlo o hráča vypadnutého v druhom kole, ktorý si vysúťažil druhú šancu. Divokú kartu nakoniec vybojovala Barbora Sokolová. Napínavé zápasy po urputných bojoch nakoniec odhalili semifinalistov. Z prvej skupiny sa stretli Samuel Chatrnúch a Lukáš Lenčéš. V tej druhej sa o postup do finále pobilo trio Tamara Gablíková, Barbora Sokolová a Matej Lenčéš, kde hrali štýlom každý s každým na dva víťazné sety. Neskúsený Samuel bol proti ostrieľanému Lukášovi viac ako dôstojným súperom, ale Lukáš Lenčéš potvrdil úlohu miernejšieho favorita a črtalo sa finále dvoch bratov, ktoré chceli narušiť dve deviatačky.  V prvom semifinálovom zápase druhej skupiny sa stretli Matej Lenčéš a Tamara Gablíková. Vyrovnaný zápas sa rozhodoval v treťom sete, keď ho nakoniec vo svoj prospech zlomila Tamara. V ďalšom zápase sa stretla Tamara proti spolužiačke Barbore. Aj tento duel priniesol mnoho pekných momentov a na konci sa z víťazstva tešila Tamara. V turnaji  Ceny útechy nakoniec zvíťazil Andrej Mánik, 3. miesto v hlavnej súťaži ukoristil Matej Lenčéš a nás čakalo už len finále. Tamara vs. Lukáš, len jeden z nich mohol zdvihnúť nad hlavu dekanov pohár. Lukáš bol namotivovaný, keďže chcel oplatiť Tamare prehru svojho staršieho brata. Toto dievča sa však nevzdalo len tak ľahko, ale Lukáš Lenčéš vo finále hranom na dva víťazné sety bol strojovo presný pri každom údere a využil každé drobné zaváhanie svojej súperky, čím získal pre seba oba sety a stal sa celkovým víťazom turnaja.

               

              V závere chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na celom podujatí podieľali a prispeli tak svojím dielom k tomu, aby bolo všetko na najvyššej možnej úrovni, či už pani upratovačkám, ktoré sa postarali o čistotu v telocvični. Pánovi školníkovi, ktorý pripravil stoly. Pani sekretárke, ktorá pripravila pohostenie. Pani riaditeľke, že nám umožnila turnaj zorganizovať. Pánovi dekanovi a pánovi školníkovi Kristekovi, že nás poctili svojou prítomnosťou. Žiakom, ktorí sa podieľali na pripravovacích a upratovacích prácach v telocvični. Ale hlavne našej Pavlínke Radimákovej, ktorá posunula toto podujatie opäť o level vyššie a svojimi geniálnymi nápadmi ho priviedla k dokonalosti. Hoci na nej už bola badateľná únava, nezastavila sa a každý detail sa snažila ešte viac vyšperkovať. Ďakujeme Pavli!

               

              Marko Baran

            • Florbalový sviatok v ŠKD

            •  

              V piatok 28. 4. pre nás pani vychovávateľky zorganizovali turnaj vo florbale. Veľmi sme sa
              naň tešili a vopred usilovne trénovali. Turnaj sme zahájili slávnostným nástupom, kde sme z
              plných pľúc zakričali: „Hurá, hurá, hurá!” Následne sme sa rozdelili do štyroch tímov po
              šiestich hráčoch, zvolili sme si svojho kapitána, vymysleli názov, pokrik a mohlo sa začať.
              Atmosféra bola skvelá, pretože každé družstvo malo vlastný fan club, hrala nám hudba a
              roztlieskavačky vyplnili tancom voľné chvíle medzi zápasmi. Bojovali sme o každú loptičku
              ako levy, vzájomne sme sa povzbudzovali, dali sme do hry úplne maximum. Zvíťaziť mohli
              iba tí najlepší a my gratulujeme víťaznému tímu. Radosť sme ale mali všetci, pretože nie je
              nič krajšie, než sa skvele zabaviť športom.

              Pavlína Radimáková

              Florbalový sviatok v ŠKD

            • Loptové virtuózky sa predviedli v krajskom kole vybíjanej

            • V stredu sme plné očakávania išli na krajské kolo vybíjanej. Cesta bola náročná, keďže sme zo školy odchádzali o 5:45. Vlakom sme dorazili až do Senice, odkiaľ sme autobusom išli ku škole, kde sa to všetko začalo. Boli sme rozdelené do dvoch skupín po 3 a 4 tímy. Našimi súperkami boli hráčky zo Skalice, Piešťan a Cerovej. V tejto skupine sme jasne zvíťazili a postúpili do semifinále. Tu išlo už o všetko. V tomto zápase sme si, bohužiaľ, vybrali našu slabú chvíľku a prehrali sme s veľkým smútkom v pomere 11:16 s našimi súperkami z Kľačan z druhej skupiny. To nás posunulo nižšie na zápas o 3.miesto, ktoré sme po udržiavanej remíze prehrali o "OŠUCH". Keďže rozhodca nesprávne posúdil situáciu, skončili sme po našom O-Š-U-CH-U na 4.mieste a v sklamané z toho, že na úrovni krajskej súťaže môže prísť k podobnému “zarezaniu”. Avšak úsmev na tvári nám vyčarila pani učiteľka Radimáková za naše PRÁVOM získané jednotky z telesnej výchovy. Ceníme si našich spoločných chvíľ, všetku podporu našej školy a ďakujeme za všetky modlitby, ktoré boli za nás vyslovené.

               

              Tím: Vanesa Vondenová (kapitánka), Ema Sojková, Zara Sojková, Hana Dúdiková, Lucia Kurbelová, Lucia Rutová, Paulína Kmecová, Amálie Radimáková, Miriam Rampašeková, Sandra Sklenárová, Linda Tóthová

            • Sviatok našich mamičiek

            •  

               

               

              ​​​​​​​

              Ani sa nenazdáme a opäť tu budeme mať 2. májovú nedeľu – Deň matiek. V tento deň si viac ako inokedy uvedomujeme, čo pre nás naše maminky, mamičky, mamky znamenajú, za čo sme im vďační, aké poklady nám v nich dobrý Pán Boh dal. Isto už premýšľame aj nad vhodným darčekom pre ne k tomuto sviatku. Máme pre vás ponuku obdarovať ich netradične. Kúpme svojej mamičke, babičke levanduľové srdiečko, ktoré vyrobili mamičky v núdzi, a tak im pomôžme preplatiť nájom na bývanie, lieky alebo škôlku pre deti!  Akciu organizuje O. Z. MAJÁK NÁDEJE. Srdiečko stojí 2,- eurá a budeme si ho môcť kúpiť v našej škole od 3. mája do 12. mája vždy pred vyučovaním vo vestibule (do vypredania zásob). Budeme tak nositeľmi nádeje pre niekoho, kto ju stráca.                                         

              A. Kojšová

               

              ​​​​​​​

               

              ​​​​​​​

               

                                            

               

            • Mesiac lesov

            • Apríl je už mnoho rokov označovaný ako mesiac lesov. Preto žiaci celého 1. stupňa našej CZŠ venovali v posledných týždňoch pozornosť predovšetkým ich dôležitosti a ochrane. V okolí nášho mesta nedisponujeme rozsiahlymi lesnými plochami. O to viac bolo pre nás významné sa tejto téme venovať a uvedomovať si ich vzácnosť.

              Deti sa veľa naučili prostredníctvom pestrých aktivít, či už počas doobedňajšieho vyučovania a následne v ŠKD. Samé si uvedomili mnoho dôležitých skutočností. Zopakovali si vedomosti, ktoré už získali od svojich rodičov alebo vďaka pani učiteľkám, či z múdrych učebníc.

              Čo sa nám spoločne podarilo?

              Deti rozvíjali kreativitu prostredníctvom pocitovej maľby – podfarbenej počúvaním klasickej hudby s jarnými motívmi, debatovali o ochrane lesov, pozorovali dianie v prírode, hrali sa lesné hry, vďaka čítaniu s porozumením sa dozvedeli, ako veverička Esterka zachránila les. Prostredníctvom tvorivej dramatizácie si skúšali správanie sa a život zvierat v lese, vytvorili vlastné príbehy. Určovali a triedili, čo do lesa patrí a čo nie, vyrábali erby, plagáty pre návštevníkov lesa, tvorili koláže z rôznych materiálov, skladali lesné puzzle...

              Žiaci vytvorili krásne spoločné projekty, prejavili svoj záujem o tému ochrany lesov a prírody vôbec a skutočne svojou aktívnou činnosťou ukázali, že im nie je ľahostajná. Naopak, pristupovali k nej s vážnosťou a najmä s radosťou.

               

              Príbeh:

              Rozprávkový les

               

              Kde bolo tam bolo, bol raz jeden krásny zelený  hustý rozprávkový les. V tomto lese žilo veľmi veľa zvieratiek. Celým lesom sa ozýval nádherný vtáčí spev. Tento spev privolal všetky lesné zvieratká. Ako prvý prišiel medveď, za ním líštička Kmotrička, zajačik Ušiačik, ježko Bežko, srnka Trnka, jeleň Zeleň, veselá ryšavá veverička, bračekovia mravčekovia, roháč a kóóóóópec ďalších zvieratiek. Spev bol taký krásny , že všetky zvieratká začali od radosti tancovať. Líštička Kmotrička sa roztancovala až tak, že sa jej zatočila hlava a zgúľala sa do studeného jazierka. Začala kričať o pomoc: „Pomóc, pomóc, zachráňte ma!“ Keďže boli všetky zvieratká kamaráti, pomohli jej dostať sa z jazierka von. Pri tejto namáhavej práci sa však zranila srnka Trnka. Poranila si tak veľmi svoju nôžku, že sa nevládala postaviť. Zvieratká sa pokúsili pomôcť jej, no nešlo to, a preto sa rozhodli ísť za pánom horárom, ktorý býval neďaleko v lesíku v drevenej chalúpke. Poprosili ho o pomoc ich rečou a pán horár sa vybral spolu so zvieratkami za srnkou Trnkou. Keď ju zbadal, ani chvíľku nezaváhal a ošetril jej zranenú nôžku. Zobral si ju domov, kde sa o ňu staral, až kým sa jej nôžka nezahojila. Hneď, ako sa srnka Trnka postavila na svoju už zahojenú nôžku, išiel sa s ňou rozlúčiť pán horár do lesa. Všetky lesné zvieratká sa tak veľmi tešili, že si spolu opäť zatancovali a zamaškrtili na lesných dobrotách.

              Autori príbehu: ŠKD IV. Oddelenie

              Vychovávateľky ŠKD