Dňa 12.5. 2023 sme nezanevreli na športovú udalosť obrovských rozmerov pravidelne sa konajúcu na našej škole. Turnaj v stolnom tenise, ktorého myšlienku pred mnohými rokmi priviedol na svet bývalý pán školník, Vladimír Kristiek, v spolupráci s vtedajším pánom dekanom, sme si pripomenuli už pätnástykrát. Hoci si pán Kristek už užíva zaslúžený dôchodok, stále sleduje dianie na škole a nezanevrel ani na svoje dieťa v podobe stolnotenisového turnaja, keď sa ho aj tento rok zúčastnil ako čestný hosť. Deťom poskytoval cenné športové rady a nás ostatných obohacoval zaujímavými príbehmi z minulosti. Čas na športové podujatie si urobil aj seredský dekan, vysokodôstojný pán Mgr. Ing. Ján Hallon, ktorý svoju vždy pozitívnu náladu prenášal na všetkých okolo.
Turnaj začal niečo po ôsmej hodine rannej, keď ho prišla slávnostne otvoriť riaditeľka školy, pani Ing. Monika Kroláková v spoločnosti pána dekana. Obaja všetkým zúčastneným venovali niekoľko pekných a motivačných slov. A mohlo sa začať hrať! Do turnaja sa prihlásilo 36 žiakov z celého druhého stupňa a tí boli následne rozdelení na dve skupiny po 16 a 20 žiakov. V prvej skupine pavúka sa predstavili žiaci 5. a 6. ročníka. V druhej skupine sa prezentovali žiaci 7.,8. a 9. ročníka. V prvom kole hrajúcom sa na jeden víťazný set do 11 bodov bola eliminovaná polovica hráčov. Tí však nemuseli zúfať, lebo automaticky boli preradení do súťaže o Cenu útechy. Veľkým prekvapením bolo vypadnutie Andreja Mánika, víťaza minuloročného turnaja. Druhé kolo hlavnej súťaže sa už hralo na dva víťazné sety do 11 bodov. Zápasy boli čoraz vyrovnanejšie a napätie počas nich sa dalo krájať. Nikto sa neprezentoval dominantnými výkonmi, tým pádom každý mal šancu uspieť. 3. kolo predstavovalo štvrťfinále, ktoré bolo hrané na tri víťazné sety do 11. V tomto kole sa objavila aj divoká karta, išlo o hráča vypadnutého v druhom kole, ktorý si vysúťažil druhú šancu. Divokú kartu nakoniec vybojovala Barbora Sokolová. Napínavé zápasy po urputných bojoch nakoniec odhalili semifinalistov. Z prvej skupiny sa stretli Samuel Chatrnúch a Lukáš Lenčéš. V tej druhej sa o postup do finále pobilo trio Tamara Gablíková, Barbora Sokolová a Matej Lenčéš, kde hrali štýlom každý s každým na dva víťazné sety. Neskúsený Samuel bol proti ostrieľanému Lukášovi viac ako dôstojným súperom, ale Lukáš Lenčéš potvrdil úlohu miernejšieho favorita a črtalo sa finále dvoch bratov, ktoré chceli narušiť dve deviatačky. V prvom semifinálovom zápase druhej skupiny sa stretli Matej Lenčéš a Tamara Gablíková. Vyrovnaný zápas sa rozhodoval v treťom sete, keď ho nakoniec vo svoj prospech zlomila Tamara. V ďalšom zápase sa stretla Tamara proti spolužiačke Barbore. Aj tento duel priniesol mnoho pekných momentov a na konci sa z víťazstva tešila Tamara. V turnaji Ceny útechy nakoniec zvíťazil Andrej Mánik, 3. miesto v hlavnej súťaži ukoristil Matej Lenčéš a nás čakalo už len finále. Tamara vs. Lukáš, len jeden z nich mohol zdvihnúť nad hlavu dekanov pohár. Lukáš bol namotivovaný, keďže chcel oplatiť Tamare prehru svojho staršieho brata. Toto dievča sa však nevzdalo len tak ľahko, ale Lukáš Lenčéš vo finále hranom na dva víťazné sety bol strojovo presný pri každom údere a využil každé drobné zaváhanie svojej súperky, čím získal pre seba oba sety a stal sa celkovým víťazom turnaja.
V závere chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na celom podujatí podieľali a prispeli tak svojím dielom k tomu, aby bolo všetko na najvyššej možnej úrovni, či už pani upratovačkám, ktoré sa postarali o čistotu v telocvični. Pánovi školníkovi, ktorý pripravil stoly. Pani sekretárke, ktorá pripravila pohostenie. Pani riaditeľke, že nám umožnila turnaj zorganizovať. Pánovi dekanovi a pánovi školníkovi Kristekovi, že nás poctili svojou prítomnosťou. Žiakom, ktorí sa podieľali na pripravovacích a upratovacích prácach v telocvični. Ale hlavne našej Pavlínke Radimákovej, ktorá posunula toto podujatie opäť o level vyššie a svojimi geniálnymi nápadmi ho priviedla k dokonalosti. Hoci na nej už bola badateľná únava, nezastavila sa a každý detail sa snažila ešte viac vyšperkovať. Ďakujeme Pavli!
Marko Baran
